Ruský experiment

Tento experiment spočíval v otestovaní látky s názvom "Nikolajevov plyn", ktorá mala udržať vojakov pri zmysloch bez spánku po dobu jedného mesiaca.

Najprv si povedzme čo to vlastne je ten Nikolajevov plyn:

Táto látka bola vyrobená na zákazku, jej účelom bolo udržať hore vojakov, ktorí sa museli zúčastniť aj niekoľko dní trvajúcich bitiek. Vláda by tak mohla buď zredukovať počet vojakov, alebo zvýšiť výkonnosť súčasnej armády. Plyn získal meno podľa Félixa Nikolajeva - váženého vojaka, ktorého (veľmi stručná) charakteristika sa objavuje v zápisoch z denníka. V dnešnej dobe sa vylepšené verzie Nikolajevovho plynu využívajú pri hypnóze a ako sérum pravdy. Článok hovorí o experimente, počas ktorého bol tento "Nikolajevov" plyn použitý. 

PRVÝCH 5 DNÍ EXPERIMENTU:

Všetko prebiehalo hladko. Aby väzni súhlasili s experimentom, sľúbili im za jeho podstúpenie a pozitívne výsledky slobodu (samozrejme to boli klamstvá a na slobodu by ich nikdy nepustili). Ich vzájomné rozhovory a činnosti boli monitorované a zistilo sa, že diskutujú predovšetkým o svojich traumatických zážitkoch, ktoré prežili v minulosti. Celkový tón ich konverzácie sa v priebehu nasledujúcich 4 dní zhoršoval. Zhoršovala sa ich nálada. Po piatich dňoch začali väzni protestovať proti miestu, kde boli držaní, podmienkam, ktorým boli vystavení a proti ďalším faktorom. Všetci tiež začali byť silne paranoidní. Prestali spolu komunikovať a namiesto toho začali šepkať do mikrofónov a proti sklám (z ich strany vyzerali ako zrkadlá). Zvláštne bolo, že sa všetci domnievali, že získajú priazeň a dôveru vedcov tým, že budú donášať na ich spoluväzňov. Vedci to spočiatku vysvetľovali ako vedľajší účinok experimentálneho (Nikolajevovho) plynu.

DEŇ ČÍSLO 9:

Jeden z väzňov začal náhle kričať. Neustále behal po miestnosti a kričal z plných pľúc. Tento stav trval neuveriteľné tri hodiny. Takáto námaha hlasiviek však spôsobila ich fyzické poškodenie a aj napriek tomu, že sa väzeň snažil zúfalo ďalej kričať, vydával už len občasné škrípavé zvuky. Zrejme najviac prekvapivé však bolo to, ako na túto udalosť reagovali jeho spoluväzni, respektíve ako na to vôbec nereagovali. Pokračovali v šepkaní do mikrofónov, kým sa do kriku nepustil ďalší väzeň. Ďalší dvaja väzni potom vzali knihy, stránku po stránke zašpinili vlastnými výkalmi a lepili ich na okná. Ihneď potom, čo vedci stratili vizuálny kontakt, utíchol krik aj šepot väzňov. 

DEŇ ČÍSLO 12:

Vedci kontrolovali mikrofóny každú hodinu, aby sa uistili, že fungujú správne. Mysleli si totiž, že nie je možné, aby sa z uzavretej miestnosti s piatimi ľuďmi vnútri neozývali žiadne zvuky. Spotreba kyslíka však naznačovala, že všetkých 5 subjektov musí byť nažive. Objem spotrebovaného kyslíka, ktorý spotrebovali väzni, zodpovedal množstvu, ktoré by spotrebovalo 5 ľudí vystavených ťažkej fyzickej záťaži. Štrnásty deň ráno sa stalo niečo, čo nikto nečakal. Vedci sa rozhodli, že musia od väzňov získať odpoveď za každú cenu, použili preto interný telefón a vyzvali väzňov: "Otvárame komoru, aby sme mohli skontrolovať mikrofóny. Odstúpte od dverí a ľahnite si na zem, inak budete zastrelení. Súhlas prinesie jednému z vás slobodu." Na prekvapenie všetkých im však niekto veľmi tichým hlasom odpovedal: "Už nechceme byť oslobodení." Medzi vedcami a vojakmi, ktorí financovali a zabezpečovali tento projekt, sa rozhorela debata o ďalšom postupe. Po niekoľkých márnych pokusoch o obnovenie komunikácie sa konečne rozhodli komoru otvoriť. Stalo sa tak pätnásteho dňa o polnoci. 

DEŇ ČÍSLO 15 (POLNOC):

Miestnosť bola vyčistená od Nikolajevovho plynu a naplnená čistým vzduchom. Hneď nato sa však ozvali protestujúce hlasy väzňov. Tri rôzne hlasy začali žiadať, ba dokonca prosiť o obnovenie prívodu plynu. Miestnosť bola otvorená a sovietski vojaci vstúpili dovnútra, aby z miestnosti vyviedli subjekty. Väzni však začali kričať hlasnejšie, než kedykoľvek pred tým a rovnakým spôsobom reagovali aj vojaci, keď prvýkrát zbadali to, čo sa v miestnosti skrývalo. 

Štyria z piatich subjektov zostali nažive, hoci stav, v ktorom sa subjekty nachádzali, sa dal len ťažko považovať za "živé". Zásoby jedla zostali od piateho dňa nedotknuté. Odpad (resp. Odtok) uprostred miestnosti bol upchaný kusmi mäsa zo stehien a hrudníka zosnulého väzňa a v dôsledku toho sa tečúca voda hromadila na podlahe. Hladina siahala do výšky 4 palcov a nikdy nebolo presne stanovené, akú veľkú časť z kvapaliny na podlahe tvorila krv. Všetky štyri subjekty takisto vykazovali poškodenie kože a svalového tkaniva. Poškodenie mäsa a tiež kosti trčiace zo špičiek prstov väzňov napovedali tomu, že boli rany spôsobené manuálne za použitia rúk, nie zubov, ako vedci pôvodne predpokladali. Bližšie štúdie zranení, založené na lokalizácii a smeroch zranení preukázali, že väčšinu (ak nie všetky) zranenia si spôsobili subjekty samy, jednalo sa teda o sebapoškodzovanie.

Vnútorné orgány, ktoré sa nachádzali v dutine brušnej pod hrudným košom, si všetci štyria väzni vytrhli z tela. Kým srdce, pľúca a bránica zostali na svojom mieste, svalové tkanivá obklopujúce hrudný kôš boli vytrhnuté, odhaľujúc fungujúce pľúca v hrudnom koši. Všetky tepny aj vnútorné orgány zostali neporušené, iba sa nachádzali mimo tela subjektov. Vedci videli, ako zažívací trakt všetkých štyroch subjektov pomaly trávi svoj obsah. Vzhľadom k tomu, že zásob jedla sa väzni takmer nedotkli bolo viac než jasné, že trávi mäso, ktoré si sami vytrhali z tela a v priebehu nocí aj dní potom jedli. Väčšina vojakov bola zo zvláštnej jednotky, ktorá pracovala priamo pre ústav, i napriek tomu však veľa z nich odmietlo vrátiť sa do komory pre väzňov. Tí totiž neustále kričali, aby ich nechali v testovacej komore a striedavo prosili a žiadali, aby bol do miestnosti znovu zavedený Nikolajevov plyn, inak vraj zaspia. Keď sa vojaci pokúsili transportovať subjekty von z miestnosti, narazili na ich tvrdý odpor - subjekty sa pustili do zúrivého boja. Jeden vojak zomrel po tom, čo mu subjekt prebodol krk, ďalší vojak vykrvácal, keď mu ďalší subjekt svojimi zubami odhryzol semenníky a následne poškodil stehennú tepnu.

Celkom 5 vojakov, ktorí boli svedkami týchto úmrtí spáchalo krátko nato samovraždu. V zápale boja si jeden zo subjektov pretrhol slezinu a takmer okamžite vykrvácal. Zdravotníci sa ho snažili upokojiť pomocou sedatív, avšak to sa zdalo byť nemožné. Dostal dávku séra DMT, ktorá presiahla desaťnásobok bežnej dávky a stále sa trhal ako neskrotný býk. Mlátil okolo seba toľko, že jednému z lekárov zlomil ruku a niekoľko rebier. Keď jeho srdce bilo aj dve minúty po tom, čo vykrvácal, v jeho žilách už prúdilo viac vzduchu než krvi. Aj potom však pokračoval v kriku a hádzal sebou po dobu ďalších troch minút, napádal každého, kto sa pokúsil k nemu priblížiť a neustále opakoval: "VIAC!", Stále tichším a tichším hlasom, až nakoniec úplne stíchol.
Zostávajúce tri subjekty boli pevne spútané a prevezené do zdravotníckeho zariadenia. Dva subjekty s neporušenými hlasivkami neustále prosili o Nikolajevov plyn, aby zostali hore. Subjekt, ktorý utrpel najväčšie poranenia, bol prijatý na jedinú operačnú sálu, ktorá sa v budove nachádzala. Počas príprav na navrátenie všetkých orgánov na pôvodné miesto sa ukázalo, že je subjekt imúnny voči sedatívam ktoré mu dali, aby sa upokojil. Keď priniesli anestetikum, začal sa aj napriek putám zúrivo brániť. Skoro sa mu podarilo pretrhnúť 4 palce široký kus kože na zápästie a to aj napriek tomu, že mu v pohybe bránil 200 libier vážiaci vojak.


Na to, aby subjekt uspali, potrebovali len o trochu viac anestetík než bolo zvykom. V rovnaký okamih, kedy jeho očné viečka klesli, sa mu však zastavilo srdce. Počas pitvy sa zistilo, že subjekt mal v krvi 3 krát viac kyslíka oproti normálnym hodnotám. Svalové tkanivá, ktoré zostali na svojom mieste, boli značne potrhané a bolo zaznamenaných celkom 9 zlomenín, ku ktorým došlo počas zápasu s vojakmi. Väčšina zlomenín bola spôsobená obrovskou silou, ktorou svaly na kosti pôsobili. Druhý preživší bol prvý subjekt, ktorý začal kričať. Jeho hlasivky boli poškodené a nebol tak schopný protestovať proti zákroku, jediné, čoho bol schopný bolo nesúhlasne triasť hlavou, akonáhle boli prinesené anestetiká. Keď však niekto opatrne zmienil, či by nebolo možné vykonať operáciu bez anestetík, prikývol hlavou na súhlas. Po celú dobu zákroku (6 hodín), počas ktorého boli jeho orgány vrátené na pôvodné miesta spolu so zvyškami mäsa a kože, potom zostal v absolútnom pokoji.

Chirurg, ktorý viedol operáciu niekoľkokrát vyhlásil, že by malo byť klinicky možné, aby pacient prežil. Jedna vydesená sestra, ktorá asistovala chirurgom vypovedala, že sa na perách pacienta objavil úsmev vždy, keď sa ich oči stretli. Po skončení zákroku sa začal pacient rozhliadať po miestnosti a začal hlasno chrapčať, keď sa počas zmietania pokúšal prehovoriť. Zhodujúce sa, že to musí byť niečo naozaj dôležité, dali subjektu ceruzku a papier, aby mohol svoju správu napísať. Bolo to jednoduché. "Pokračujte v rezaní."

Zostávajúce dva subjekty podstúpili rovnakú operáciu, tiež bez použitia anestetík. Lekári im však v priebehu operácie podávali paralyzujúce látky. Chirurgovia zistili, že je nesmierne ťažké operovať, keď sa pacienti neustále smiali. Akonáhle boli paralyzovaní, mohli chirurgov iba sledovať očami. Účinky paralýzy však odozneli za nezvyčajne krátku dobu a pacienti sa tak onedlho opäť pokúšali vyslobodiť z pút. Zároveň začali znovu požadovať Nikolajevov plyn. Vedci sa tiež pokúsili zistiť, prečo sa subjekty sebapoškozovali a prečo tak veľmi chcú naspäť plyn - odpoveď bola u všetkých takmer rovnaká: "Musím zostať hore, nesmiem zaspať." Zábrany / ochranné prvky (putá) u všetkých troch subjektov boli posilnené a subjekty boli umiestnené späť do komory, čakajúc na rozhodnutie, čo s nimi bude ďalej. Vedci, ktorí čelili hnevu zo strany vojakov, ktorí zabezpečovali experiment, zvažovali možnosť eutanázie (uspanie subjektov).


Vrchný veliteľ KGB však videl istý potenciál a chcel vedieť čo sa stane, ak by subjekty znova vystavili účinkom Nikolajevovho plynu. Výskumníci silne protestovali, ale nakoniec sa museli podriadiť. Než komoru opäť uzavreli, pripojili subjekty na EEG a vystlali väzňom putá, aby ich mohli mať dlho nasadené. Na prekvapenie všetkých sa všetky tri subjekty prestali vzpierať, akonáhle sa dozvedeli, že budú znovu vystavení plynu. Bolo jasné, že sa museli veľmi premáhať, aby nezaspali. Jeden zo subjektov, ktorý mohol hovoriť, si nahlas pospevoval. Subjekt, ktorý nemohol hovoriť, napínal aj napriek putám zo všetkých síl svoje nohy, najprv ľavú, potom pravú a potom opäť ľavú, aby nejako zamestnal svoj mozog a nezaspal. Zostávajúci subjekt držal svoju hlavu nad vankúšom a rýchlo žmurkal. Bol to prvý subjekt, ktorý pripojili na EEG a vedci s úžasom pozorovali jeho mozgové vlny. Boli v normále viac ako v nenormále, ale občas z neznámych príčin vykazovali rovnú čiaru. Vyzeralo to, ako keby opätovne prežíval klinickú smrť. Vedci sa všetci sústredili na graf a tak prizerajúca sestra bola jediná kto videl, ako sa pacientove oči zavreli v rovnaký okamih ako spadla jeho hlava na vankúš. EEG začalo ihneď vykazovať hlboký spánok a potom naposledy zobrazilo rovnú čiaru, keď sa jeho srdce zastavilo.

Posledný subjekt, ktorý mohol hovoriť, začal ihneď kričať, aby bola miestnosť uzatvorená a napustená plynom. Jeho EEG vykazovalo rovnaké prvky (rovné čiary) ako u predchádzajúceho pacienta, ktorý práve zomrel. Veliteľ vydal rozkaz, aby bola komora s 2 subjektmi a 3 vedcami ihneď uzavretá. Jeden z troch menovaných vedcov ihneď vytiahol zbraň a strelil veliteľa medzi oči. Potom obrátil zbraň proti subjektu, ktorý nemohol hovoriť a takisto strelil. Namieril zbraň na posledný subjekt, ktorý bol stále pripútaný k posteli tak, ako ho vedeckí pracovníci zanechali keď utiekli z miestnosti. "Nebudem tu zavretý s týmito bytosťami! Nie s tebou!" Kričal na muža pripútaného k posteli. "ČO SI ZAČ?" Dožadoval sa odpovede "Chcem to vedieť!" Subjekt sa usmial. "Vari si tak ľahko zabudol?" Spýtal sa. "Sme vy. Sme chaos, ktorý je v každom z vás, ktorý neustále prosí o slobodu vo vašej najhlbšej zvieracej mysli. Boli sme to, pred čím sa každú noc skrývate vo svojich posteliach. Sme to, čo sa stáva tichom, keď odchádzate do nočného prístavu (myslené zaspávate), kam nemôžeme ísť. "Vedec sa zarazil. Potom namieril zbraň na srdce pacienta a vystrelil. EEG začalo vykresľovať rovnú čiaru, zatiaľ čo pacient ticho vydýchol.

Zdroj: https://sk.zivaplaneta.com/